Šťastiu sa človek dokáže naučiť. Ako na to?

Šťastiu sa človek dokáže naučiť. Ako na to?

Kto je na svete najšťastnejší? Ťažká filozofická otázka, však? Šťastie je predsa krásna, no ťažko merateľná vec. Adrian White, psychológ z Leicesterskej univerzity, vraj pozná odpoveď. Koncom júla v Londýne predstavil prvú svetovú mapu šťastia.

Na špici rebríčka šťastných sú podľa Whitových výskumov Dáni. Slováci skončili o 128 miest nižšie, len 50 miest ich delilo od najnešťastnejších obyvateľov planéty – Burunďanov. V radosti zo života nás predbehli nielen Česi na 77. mieste, ale aj Poliaci na 99. a Maďari na 107. mieste.

Nevieme byť šťastní? Alebo nám pripadá trápne, cítiť sa šťastne, keď v televízii každý večer sledujeme správy o vojenských konfliktoch, zemetraseniach a hurikánoch? „Každý človek v určitých momentoch zažíva šťastie. Len si často ani neuvedomí, ako sa k nemu dostal a neskôr ani nevie, ako a prečo oň prišiel,“ hovorí psychologička Zuzana Mardiaková z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Radosť je drina

Vytvoriť si pocit vnútornej tichej radosti nie je ľahké, zhodujú sa psychológovia s lekármi i filozofmi. „Isté však je, že pocit šťastia máme vo svojich rukách – presnejšie, v našom vedomí. Pocit šťastia totiž viac než s vonkajším dianím súvisí s naším prežívaním,“ vysvetľuje Mardiaková. Aj nemecký psychológ Oskar Holzberg pripomína, že za svoje šťastie sme zodpovední len my sami. Podľa neho cesta ku šťastiu vedie cez viac všímavosti. Lenže, hoci to znie jednoducho, v skutočnosti vôbec nie je ľahké cítiť sa uvoľnene, ísť za svojimi snami a byť stále plný energie. Kto má čas vnímať drobné detaily a radovať sa z vône dažďa, keď ho trápia existenčné problémy?

Ľudia sú dnes zavalení problémami, ich vedomie je zahádzané obavami, že veci aj tak nedopadnú dobre. „Svet naozaj nie je ideálny, preto je logické, že z reality prichádzajú skôr negatívne myšlienky. Tie nám však zahlcujú vedomie a akoby prevalcovali aj všetko dobré, čo na svete ešte je. Akoby znepokojujúce myšlienky mali väčšiu silu, než tie radostné,“ vraví psychologička Mardiaková. Prečo však niekoho stresová situácia položí a iného, naopak, posilní? Nad tým si lámu hlavu mnohí, východné filozofie sa napríklad snažia transformovať psychickú energiu, vysvetľuje psychologička. Samotná dobrá vôľa a cvičenie vnútornej harmónie však nestačí.

„Rolu hrá aj inteligencia, poznávanie svojich možností a limitov, vzdelávanie a pestovanie vzťahov k blízkym ľuďom. Práve citové zázemie v rodine a upokojujúce medziľudské vzťahy zvyšujú odolnosť človeka voči stresu,“ vraví psychologička.
Nemec Holzberg hlása, že ten, kto vníma drobné detaily vo svojom okolí, je šťastnejší. Svoju teóriu dokazuje na zamilovaných, ktorí sú podľa neho všímaví prirodzene. Na partnerovi spozorujú každý detail, od lásky by mu zniesli aj modré z neba. Len čo si všimnú, že sa mimovoľne striasol, ponúknu mu kabát, ak sa milovanej páči istá pesnička, zajtra už dostane celé cédečko od obľúbeného speváka. Holzberg však upozorňuje, že aj zamilovanosť a z nej prameniaca všímavosť raz vyprchajú. Všímavosť totiž nie je darom prírody, ale umenie, ktoré treba rozvíjať a starať sa oň po celý život. Pritom nejde o žiadny ezoterický únik pred svetom. Cieľom je láskavá pozornosť v každom okamihu: vo vzťahu k partnerovi, deťom, priateľom, ale aj k nám samým.

Mardiaková s Holzbergom súhlasí: „Ak sa človek neuzavrie do seba, ale pozornosť sústredí na okolie a otvorene vníma, čo sa deje okolo, zaujíma sa aj o ďalších ľudí, vtedy psychika neprepadá vnútornému zmätku, apatii či rezignácii. Keď si všímame okolitý svet, získavame mnoho podnetov, ako riešiť aj svoju stresovú situáciu. Naopak, chaos v hlave bráni vnímať detaily.“

Meditácia znamená nerozmýšľať

Každý hľadá šťastie inde. Juraj Gajdoš našiel cestu k harmónii v joge. Kedysi dynamický telocvikár, ktorý trénoval školských reprezentantov vo futbale a basketbale, jogu cvičí už takmer 17 rokov. Ako tridsiatnika ho k pravidelnému cvičeniu priviedli bolesti chrbtice. Pôvodne sa síce smial, na čo len môže byť dobré, keď človek hodinu zdvíha ruku a ďalšiu hodinu nohu, no keď mu joga pomohla vyhnúť sa operácii chrbtice, začal sa o ňu zaujímať viac. Tri mesiace strávil na inštitútoch jogy v Indii a o joge napísal aj svoju doktorandskú prácu. Dnes má certifikát učiteľa jogy a tvrdí, že na joge ho priťahuje práve jej širokospektrálnosť. „Na rozdiel od iných cvičení joga ovplyvňuje nielen telo, ale pomáha lepšie spoznať aj psychiku, rozvinúť všímavosť a jemnocit. Joga ľudí učí schopnosti koncentrácie. Ostrí zmysly, aby sa človek vedel ponoriť sám do seba, upokojil sa a uvoľnil vnútorné napätie, ktoré si často ani neuvedomuje,“ rozpráva jogista. Ľudia, ktorí sa stresujú, totiž robia chyby v práci i súkromí, zabúdajú a sú popudliví. Práve preto joga podľa Gajdoša pomáha skvalitniť život.

Zdá sa, že joga je dnes v móde, cvičí ju Madonna, Sting aj Margaret Thatcherová. Pritom jogu cvičia aj mnohí športovci, z jogy pochádza nielen strečing, ale aj mnohé rehabilitačné a dokonca aj psychoterapeutické techniky. Madonna propaguje power-jogu – silový smer jogy, ktorý pôvodne vznikol na telesnú prípravu bojovníkov. Cieľom cvičenia bolo zdokonaliť silu, obratnosť a vytrvalosť, teda všetko, čo potrebuje bojovník. Juraj Gajdoš však uprednostňuje druhý smer jogy – jemnejšie cvičenie, ktoré vedie k uvedomeniu si svojho tela a mysle. V minulosti tento smer jogy mnísi využívali na meditáciu a liečenie. Apropo, meditácia. Veľa ľudí má skreslené predstavy o tom, čo vlastne meditácia je. „Myslia si, že keď si sadnú a rozmýšľajú o niečom, tak meditujú. To je omyl. Meditácia je presný opak. Meditácia znamená nerozmýšľať,“ vysvetľuje jogista Gajdoš.

Joga, ktorú cvičí Gajdoš, nie je dynamická ako power-joga. „Ide o hlbšie ponorenie sa do seba. Človek si všíma, ako pracuje jeho telo, ako pri cvičení dýcha a uvedomuje si, aké časti tela pri tom ovplyvňuje. Uvedomovanie si vlastného tela by sa malo časom zautomatizovať, až nakoniec človek môže dospieť do stavu meditácie. Tá je posledným stupňom cvičenia. Môže však trvať roky, kým sa človek naučí meditovať,“ hovorí jogista. Nechápe výhrady odporcov jogy ako údajne cudzej filozofie, vychádzajúcej z hinduizmu a budhizmu: „Áno, joga je nielen cvičenie, ale aj filozofia a životný štýl. Joga je predchodcom hinduizmu a veľa prvkov má spoločných nielen s budhizmom, ale aj kresťanstvom. Ale človek môže cvičiť jogu aj bez toho, aby bol prívržencom týchto náboženstiev.“ Gajdoš síce filozofické texty neustále študuje, ale na svojich kurzoch jogy o nich hovorí minimálne, len vtedy, ak o to ľudia prejavia záujem.

Joga je jednou z ciest ku šťastiu. Psychologička Mardiaková však pripomína, že aj v kresťanskej kultúre je dostatok podnetov, ktoré človeka môžu priviesť k vnútornej harmónii. Radí preto nevytrhávať sa nasilu zo svojich koreňov a zovšadiaľ prebrať pokojne len to, čo človeku vyhovuje. Hoci aj z jogy. Aj ona ráno cvičí niekoľko jogínskych cvikov. Nuž, vyberte si sami.

 

Publikované v pravda.sk Autor Katarína Sedláková


Kto je online

Práve tu je 7 návštevníkov a žiadni členovia on-line

V joge sa zlepšujeme milimeter po milimetri, sekundu po sekunde, dych po dychu - pomaly, ale bezpečne.

PaedDr. Juraj GAJDOŠ, PhD.