Joga, ktorá sa vyvinula a stále sa vyvíja v Indii, si píše už vyše tritisícročnú históriu a zasahuje skutočne všetky oblasti ľudského života. Európa sa začala o jogu zaujímať až v 19. storočí. Dnes sa u nás pod pojmom joga rozumie najmä súbor fyzických, mentálnych i spirituálnych disciplín, cvičení, tzv. ásan, vedúcich okrem iného k prečisteniu tela a mysle, k získaniu istej telesnej a duševnej rovnováhy.
JOGA a hľadanie harmónie
Cieľom jogy je celková harmonizácia – od dokonalejšej koncentrácie, kvalitnejšieho sebavnímania, sebapoznania a sebapochopenia k porozumeniu a odstráneniu vlastnej telesnej a mentálnej nerovnováhy. Do tajov cvičenia a pôsobenia jogy ma začal zasväcovať PaedDr. Juraj Gajdoš, PhD., certifikovaný učiteľ jogy s vyše dvadsaťročnou skúsenosťou s učením jogy na Slovensku i vo svete. V Bratislave okrem iného vedie kurzy jogy pre začiatočníkov, pokračujúcich, seniorov i rodičov s malými deťmi. Dáva aj individuálne hodiny jogy a organizuje letné kurzy v prírode. „Hoci som bol ako telocvikár dobre trénovaný, pri prvom cvičení jogy, ma tak seklo v krížoch, že som sa musel pár mesiacov liečiť,“ spomína na prvé stretnutie s jogou. Táto skúsenosť urobila z ostrého a súťaživého telocvikára učiteľa jogy, ktorý zdôrazňuje jemnosť pohybov, nenásilie a v rámci toho sa stále zaujíma najmä o to, ako môže jogou pomôcť iným – svojim žiakom, často i vážne chorým – nachádzať telesnú a mentálnu rovnováhu, teda pomáha im, aby sa pozviechali a naučili sa žiť v harmónii. V súvislosti s jogou a jej podstatou mi prichádza na um takmer tucet dôležitých slov začínajúcich sa písmenom P...
Profesionalita
„Joga je u nás dnes, povedzme si pravdu, aj módnou záležitosťou a mnohí sa chytajú príležitosti,“ hovorí certifikovaný učiteľ jogy, uznávaný doma i vo svete. Ale cvičiť s ľuďmi jogu, to nie je len naučiť sa pár ásan, cvičení a precvičovať to so žiakmi. Naozaj pomôcť môžu len správne vybrané zostavy cvičení, určené ľuďom s konkrétnym problémom. Preto si treba vedieť vybrať, s kým budem cvičiť.
Pestrosť
Aj joga, ako ju v Európe chápeme, má veľa podôb, nespočetné množstvo cvičení, škôl, typov. Nie je možné jednoznačne povedať, že jeden typ, škola jogy, je správnejší ako druhý. Každá forma, ak je vedená profesionálne, teda s hlbokou znalosťou problematiky, má čo ponúknuť modernému človeku, ktorý cíti tlak zvyšujúceho sa tempa života a hľadá spôsob, ako sa s ním vyrovnať a znovu získať svoju osobnú rovnováhu.
Pravidlá pohybu
Pri cvičeniach jogy sú jednotlivé telesné cvičenia – ásany – zostavené do ucelenej zostavy. Cvičebná zostava jogových polôh je živým prúdom vnútornej logiky, ktorý prechádza od ásany k ásane a patrí k reálnemu obsahu cvičenia, a tiež prispieva k pozitívnemu zážitku z cvičenia. Iná zostava sa cvičí so zdravým človekom, ktorý je len prepracovaný, inak cvičíme so seniorom s boľavými kĺbmi a inak s človekom, ktorý sa potrebuje po úraze dostať naspäť do života. Učiteľ musí presne vedieť, na čo a ako dané pohyby spojené so správnym dýchaním pôsobia a čo nimi chce dosiahnuť.
Postupnosť
V joge je postupnosť a nenásilie mimoriadne dôležitým pravidlom. Na cvičenie nemôžeme ísť zhurta, len tak. Ak sa chcete oddať joge, treba začať s kurzom pre začiatočníkov. Prípravné cvičenia sú zamerané na testovanie a kompenzáciu svalovej nerovnováhy, vedomú relaxáciu telesného a psychického napätia a prácu s dychom. Cvičenci sa naučia správne držať a používať telo, zlepšia si pozornosť, naučia sa lepšie vnímať a korigovať svoju nerovnováhu. Až potom môžu prejsť k náročnejším stupňom jogy.
Primeranosť
Každé jogové cvičenie má učiteľ cvičiacim ponúkať primerane od jednoduchšieho k zložitejšiemu a podľa konkrétnych potrieb cvičiacich. Takto existuje jógová terapia na problémy dýchacie, srdcovo-cievne, na ťažkosti kostrovo-svalového aparátu (s chrbticou, kĺbmi, svalové dysbalancie, osteoporózu...), tráviace problémy, nervové ochorenia (skleróza multiplex...) oči, uši, migrény, tinitus (hučanie v hlave), gravid joga (pre tehotné), až po psychické problémy, ťažkosti po úrazoch, pri tzv. vyhorení, stresujúcich stavoch.
Plynulosť
Žiadne švihy, prudké, silové či trhavé pohyby, len plynulé a nenásilné pohyby v rytme kvalitného, tzv. plného jogového dýchania. To je základný rozdiel medzi rôznymi typmi známych cvičení a jogou. „V joge sa zlepšujeme milimeter po milimetri, sekundu po sekunde, dych po dychu – pomaly, ale bezpečne,“ vštepuje Juraj Gajdoš svojim žiakom na každej hodine jogy.
Pokojne a s úsmevom
Aj keď vám joga hneď nezmení život, vďaka pravidelnému cvičeniu sa budete vedieť lepšie a s optimizmom vyrovnávať so životnými prekážkami. „Joga nám pomáha odkryť vnútornú múdrosť, ktorá je živá a jedinečná v každom z nás,“ hovorieva učiteľ a zdôrazňuje, že cieľom cvičenia je upokojenie, vedomé odhodenie toho, čo nás ťaží, aby sme mohli odkryť vlastné vnútorné sily a využili ich pre seba. Preto je pri cvičení dôležité vedomé upokojenie, pohoda, úsmev, pozitívne naladenie, aby sme mohli lepšie vnímať svoje vnútro. „V bleskovej relaxácii, po každom cvičení alebo jogovej polohe, si vždy máme uvedomiť, čo sme cvičili, ako sme cvičili, ako sme sa pri tom cítili a čo sme zistili. Každý z nás má nejakú telesnú a mentálnu nerovnováhu...“
Poriadok
Chaos je unavujúci a ubíjajúci. Dych bežného človeka je nepravidelný, nerytmický, v konečnom dôsledku škodlivý. Žiak jogy sa učí uvádzať svoj dych do rytmu. Joga vplýva aj na usporiadanie myšlienok a následne i prostredia okolo nás, pôsobí harmonizujúco. Nádych, výdych. Rytmus, ktorý je v jogovom dýchaní, má okrem úlohy posilňovania vitálnych síl tela súčasne udržiavať aj mentálnu koncentráciu. Podľa Juraja Gajdoša je joga fyzické a mentálne harmonizovanie. A o toto harmonizovanie vlastne ide.
Pravidelnosť
Po správnom cvičení na hodine jogy sa človek cíti akoby bol ľahší, kráča spokojný a vystretý, každodenné starosti sú odsunuté trochu ďalej od jeho mysle, naplno si užíva chvíle pokoja. Tento pocit získaný vďaka fyzickému a mentálnemu harmonizovaniu na hodine jogy však postupne vyprchá. Zmysel má len vtedy, ak učiteľom predstavené cvičenia robíme pravidelne, najlepšie denne. Juraj Gajdoš tvrdí: „Mali by sme vždy a pravidelne cvičiť hlavne to, čo nám ide ťažšie – kde máme menší rozsah pohybu, väčšie napätie a nepríjemnejšie pocity... Ale doma – nie na hodine, pretože toto je iba ukážka.“
Povzbudzovanie
Každá ásana okrem formy, ktorú môžeme postrehnúť fyzickými zmyslami, ak má byť živá, harmonizujúca, éterizujúca a ozdravne pôsobiaca, nesie v sebe špecifický vnútorný zmysel. Tieto éterické podstaty sa učíme na cvičeniach vyjadriť fyzickým telom vo formách ásan. Rozširuje sa vedomie, postreh, pozornosť a koncentrácia. Vedomou prácou s jednotlivými cvičeniami a s duševnou dimenziou jogy sa otvárajú nové nepoznané pocity. Náš život dostáva duševnú hĺbku a badateľné omladzujúce oživenie. Prebúdza sa v nás viera vo vlastnú silu pomôcť si.
Poznanie
Cvičeniami sa okrem pohybu učíme rozvíjať duševné vlastnosti ako odvaha, vnútorný pokoj alebo činná sila. V dnešnej dobe nadobúda dôležitosť osobné sebapresadenie a orientácia na rýchle úspechy. Vyčerpanosť z pracovného nasadenia, existenčný strach a krátkozrakosť zmyslového vnímania sú spôsobené závislosťou od zdanlivej skutočnosti. Pripútanosť k istote materiálneho šťastia či úniky do zidealizovaného sveta sú varovaním pred skresleným chápaním jogy a života. Učiteľ nikdy nezabudne na cvičení zdôrazniť: „Cieľom jogy nie je dokonalejšia poloha, ale dokonalejšie sebapoznanie.“ Joga nie sú iba telesné cvičenia. Komplexný program jogy obsahuje osem častí, ktoré sú navzájom prepojené a predstavujú základné morálno-etické zásady – jama, nijama, asány, pránajáma, pretjahára, dháraná, dhjána, samádhi.
Publikované v HARMONIE zdravie Text: ANNA KONEČNÁ | Foto: shutterstock, Archív J.G.
