Veľa si pamätajú, do práce už nemusia a mnohé majú starosti so zdravím. Ale seniorky sa na svet dívajú s úsmevom. Cvičia a cítia sa lepšie.
V optimisticky oranžovo vymaľovanej sále bratislavského jogového centra Lotus sa pomaly schádzajú ženy v pohodlnom oblečení a rozkladajú po dlážke podložky. Priateľsky medzi sebou debatujú, ale niektoré dajú prednosť chvíľke pre seba a s predstihom si naťahujú telo. Niekto ré majú už strieborné vlasy. Mnohé na svoj vek však nevyzerajú. Sú v dobrej kondícii a v dobrej nálade a prišli si zacvičiť jogu, aby si oboje udržali.
Cvičiteľ Juraj Gajdoš svoje zverenkyne s láskou tituluje ,,moje pionierky 60+". S jogou špeciálne pre seniorov začal ešte v 90. rokoch minulého storočia na Univerzite tretieho veku. ,,Mamu mám ďaleko v Košiciach a tak to, čo by som rád dal jej, dávam jej rovesníčkam, s pocitom radosti, že sa cítia lepšie" hovorí.
Ale ako sa vraví, doma nikto nie je prorokom a aj jogista vlastnú mamu na cvičenie dostal ľsťou - kúpil jej kurz ako darček na Vianoce, a keďže mamičke bolo ľúto peňazí, išla. Druhý kurz si kúpila už sama, a aj keď má vyše 80 rokov, stále cvičí.
Predýchajte problémy
,,Ľudia majú často zábrany začať, najmä ak si celý život neobliekli tepláky. Zvyčajne ich sem privedie dieťa alebo kamarátka, a keď už začnú, zistia, že cvičenie im pomáha," hovorí Juraj Gajdoš.
Pani Eva Ružičková dochádza kvôli joge každý týždeň 40 kilometrov a nepadne jej to zaťažko. Má 69 rokov a veľké problémy s chrbticou. Odkedy cvičí, cíti sa oveľa lepšie. ,,Priviedla ma sem dcéra a kurz si vždy spojím s návštevou rodiny alebo priateľov. Pomôže to zdraviu a necítim sa sama," pochvaľuje si.
,,Pomocou jogy chcem byť priamy a vyrovnaný. Ale potrebujem byť aj flexibilný - telesne aj mentálne," pomáha cvičiteľ zverenkyniam sústrediť sa pred dnešným cvičením. Všetky pokojne ležia so zatvorenými očami a hlboko dýchajú. Chvíľku sústredenia ukončí nové zadanie - ,,s úsmevom na tvári sa uvoľním v polohe zajaca na pätách".
Jogové cvičenie je založené na práci s dychom - so zatvorenými očami človek doslova ,,predýcha" svoje boľavé miesta v tele a zároveň aj v duši. Ale nemyslite si, že je to len nejaké lenivé odpočívanie na podložke. Pracuje sa s celým telom v polohách, v ktorých by ste si sami seba vo vyššom veku ťažko vedeli predstaviť. Kto si na prvý raz nedá pozor, ľahko získa svalovú horúčku. Lepšie je preto cvičiť so skúseným učiteľom ľahšie cvičenie a pri správnom dýchaní. Potom to ide s úsmevom na tvári.
Cvičenky to dobre vedia a pri ťažších cvičeniach si pomôžu podložkou alebo ho opakujú menej často. Nič sa neprepína, každý cvičí len potiaľ, kam ho vlastné telo pustí. Ale pritom žiadne ulievanie, cvičí sa do krajnej polohy. Tá je však pre každého inde. V miestnosti je ticho, počuť len upokojujúci hlas cvičiteľa. Ale keď zrazu zmení zaužívané poradie cvikov, ozve sa nesúhlasné reptanie: ,,Ešte sme neprecvičili nohy!" Do polohy mačky sa presúvajú len s prísľubom, že všetko bude, nič nevynechajú. Svoje telo neoklameš a v zrelom veku to ľudia chápu najlepšie.
Ako vraví jogista, každý má v sebe určité nerovnováhy, ktoré potrebuje vyrovnať. Orgány postupne strácajú svoju funkčnosť, ale cvičením ju môžeme obnoviť. Cvičenie skrátka omladzuje.
A prečo cvičia viac ženy ako muži? Viac sa o seba starajú. V mladšom veku preto, že chcú byť pekné, potom preto, že chcú byť zdravé a mať deti. No a neskôr chcú byť stále pekné a zdravé!
Cvičením proti chorobe
Jogou sa môže vyrovnávať krvný tlak - vysoký sa dá znížiť a nízky zvýšiť. Joga účinne pomôže chrbtici, kĺbom aj tráviacemu traktu, vylučovaciemu ústrojenstvu či pri kožných chorobách. Jogista cvičil aj ľudí s alergiou, srdcovo-cievnymi či hormonálnymi problémami, dokonca aj so sklerózou multiplex, Alzheimerovou či Parkinsonovou chorobou. Je presvedčený, že všetko sa dá riešiť, všetko sa dá zlepšiť. Hovoria o tom jeho vyše 25-ročné skúsenosti a cvičenky to potvrdzujú.
Daniela Vozárová má 62 rokov a pre vážne zdravotné ťažkosti pred vyše desiatimi rokmi prišla o žalúdok, neskôr jej operovali prsník. ,,Vždy som bola športovo aktívna, joga mi pomáha fyzicky aj psychicky. Jedno od druhého nejde oddeliť," hovorí. Na joge pre seniorov sa baví s 36-ročnou ženou. ,,Mala som rakovinu prsníka a jogu mi odporúčala kamarátka, vraj aj keď budem unavená po chemoterapii, mám ísť. Poslúchla som a cvičím už druhý rok," hovorí Lucia Radošovská. Ešte zďaleka nepatrí k seniorom a môže si dopriať viac fyzickej aktivity - pravidelne pláva, behá a so susedmi a s deťmi hrávajú futbal.
,,Ľudia vekom strácajú svoje telesné aj mentálne schopnosti, ich pohybové aktivity sú obmedzené. Ťažko si predstavíme, že seniori hrajú basketbal či hokej. Jogu však môže cvičiť každý, bez rozdielu veku, pohlavia, zdravotného stavu. Samozrejme, prispôsobenú svojim možnostiam," hovorí Juraj Gajdoš.
Jogu môžu cvičiť dokonca aj hendikepovaní seniori, ktorí majú napríklad operované kĺby, aj tí, ktorí sú bez vozíka imobilní. ,,Máme pomôcky - podložky, popruhy, ale hlavne v joge sa s nikým neporovnávame, s nikým nesúperíme. Ani sami so sebou, cieľ je kultivovanie tela a mysle," dodáva jogista.
Recept na dobrý život
Marianna Anoškinová sa s jogou stretla prvý raz ešte v 60. rokoch minulého storočia v časopise Mladá tvorba. Vtedy bola ešte študentkou na pedagogickej fakulte. Cvičenie ju zaujalo, a tak si pozháňala knihy a začala ako samouk. ,,Potom som mala asi desaťročnú pauzu, prišli deti a iné starosti," spomína. Ale znova sa k joge vrátila a od 70. rokov cvičí nepretržite. Dnes má 72 rokov a je stále spoločensky aktívna.
Mnohé cvičenky sú v kurzoch už 15 rokov a tie najstaršie majú aj osemdesiatku. Jogistu teší, keď sa majú dobre, zlepšuje sa ich pohyblivosť aj pohoda, užívajú menej liekov. ,,Aj ja som sa od nich veľa naučil, a preto im ďakujem. Musel som sa prispôsobiť ich možnostiam a potrebám a mám od nich dobrú spätnú väzbu. Starší človek je vďačnejší ako mladší, lebo si viac váži život. Je fajn, ak niekto síce príde zlostný, ale odchádza optimistický a je otvorenejší," dodáva.
Viera Vojtková má 73 rokov a stále pracuje, vedie indickú ajurvédsku reštauráciu. ,,Cvičím osem rokov každý deň a k tomu mám ,,diétu" - vegetariánsku stravu. Hoci mám stareckú cukrovku, k lekárovi chodím len na kontroly, som bez liekov," priznáva. Jej recept na dobrý život je pohyb, strava a pozitívny prístup k životu. A nezaškodí vraj obklopiť sa ľuďmi, ktorí sú nám príjemní. Potom sa môžete na každý deň tešiť, čo dobré vám prinesie.
Publikované v pravda.sk Autor: Zora Handzová FOTO PRAVDA: ĽUBOŠ PILC
